Úvod: Štruktúra a cieľ knihy
Eliade v predhovore a úvodnej kapitole jasne vymedzuje svoju pozíciu voči čisto historizujúcim a pozitivistickým prístupom 19. storočia (ako bol napr. James Frazer), ktoré náboženské prejavy často redukovali na „poverčivú minulosť“ či produkt „primitívnej mentality“. Naopak, stavia sa do dialógu s hlbinnou psychológiou (najmä C. G. Jungom), pričom zdôrazňuje, že symboly nie sú len patologické prejavy nevedomia, ale koherentné a logické štruktúry, ktoré odhaľujú „medzné situácie“ človeka a jeho miesto vo vesmíre.
Cieľom knihy je prostredníctvom analýzy niekoľkých kľúčových symbolických komplexov Stred, Čas a večnosť, Uzly, Mušle ukázať:
1. Logiku symbolu: Symboly nie sú náhodilé, ale tvoria vnútorne prepojené systémy.
3. Trvalosť obrazov: Napriek desakralizácii moderného sveta, archetypálne obrazy prežívajú v snoch, snoch, umení, literatúre a dokonca aj v každodennom živote.
4. Potrebu spolupráce disciplín: Pochopenie symbolov vyžaduje syntézu religionistiky, etnológie, folkloristiky, psychológie a literárnej vedy.
Hlavné témy a symbolické komplexy
Eliade rozvíja svoje myšlienky v piatich kapitolách, z ktorých každá je samostatnou, no vzájomne prepojenou štúdiou.
Kapitola I: Symbolika „Stredu“
Táto kapitola je fundamentálna. Eliade ukazuje, ako archaické spoločnosti vnímali svoj obývaný svet ako mikrokozmos (usporiadaný, posvätný priestor) obklopený neznámym a chaotickým priestorom (sídlo démonov, cudzincov, smrti). V tomto usporiadanom svete existuje posvätné miesto par excellence - „Stred sveta“.
- Prejavy Stredu: Môže ním byť posvätná hora (Méru, Tábor, Golgota), strom sveta (Yggdrasil, strom života), stĺp, chrám, palác alebo dokonca obydlie. Tieto miesta sú chápané ako axis mundi – os, ktorá spája tri kozmické roviny: Nebo, Zem a Podsvetie.
- Funkcia Stredu: Práve v tomto bode je možný „prielom úrovní“ - komunikácia s bohmi, zostup do podsvetia alebo nanebovstúpenie. Umožňuje to rituálny výstup (napr. po zikkurate, po posvätnom rebríku, po šamanskom strome). Dosiahnuť Stred znamená dostať sa do srdca reality, k zdroju posvätna a bytia.
- Príklady: Eliade uvádza množstvo príkladov od Pygmejov Semang, cez mezopotámske zikkuraty, védsku Indiu (obetný kôl júpa), až po kresťanskú Golgotu. Ukazuje, že tento obraz je univerzálny a odhaľuje hlbokú ľudskú túžbu po transcendencii a „raji“.
Kapitola II: Indické symboly času a večnosti
Eliade sa zameriava na indické vnímanie cyklického času (tzv. jugy) a techniky jeho „zrušenia“.
- Mýtus ako prekonanie času: Mýtus svojím rozprávaním o udalostiach in illo tempore (na počiatku) vnáša človeka do posvätného, kvalitatívne odlišného času, čím ho vytrháva z historickej, profánnej existencie.
- Doktrína Júg: Vesmír prechádza nekonečnými cyklami stvorenia a zániku (od zlatého veku krtajuga po temný vek kalijuga). Táto vízia nekonečného času vedie k uvedomeniu si pominuteľnosti a iluzórnosti (Májá) sveta, čo v konečnom dôsledku vyvoláva „teror času“ a túžbu po oslobodení.
- Cesty k oslobodeniu: Eliade rozlišuje dve cesty: Prvá - radikálne odmietnutie sveta askézou (typické pre niektorých mudrcov a jogínov) a druhá cestu Bhagavadgíty – zostať vo svete a konať, ale bez lipnutia na „ovocí svojich činov“. Tretia, prostredná cesta, umožňuje žiť v historickom čase, no s neustálym vedomím jeho nereálnosti a s otvorenosťou k „veľkému času“.
- Symbolika zrušenia času: Kľúčové sú obrazy ako „rozbité vajce“ (Buddha rozbíja škrupinu samsáry – cyklu zrodenia a smrti), nehybné slnko v zenite (symbol večnej prítomnosti, nunc stans), alebo paradoxný „priaznivý okamih“ (kšana), ktorý umožňuje skok z času do večnosti.
Kapitola III: „Boh zväzovač“ a symbolika uzlov
Táto kapitola, inšpirovaná prácami Georgesa Dumézila, analyzuje komplexný symbolický motív „zväzovania“.
- Bohovia-zväzovači: V indoeurópskych mytológiách existuje kategória „hrozovládcov“ (Varuna v Indii, Uranos v Grécku, Ódin v Germánii), ktorí nebojujú priamo, ale svoju moc uplatňujú mágiou, symbolicky znázornenou putami, lanami a uzlami. Varuna „zväzuje“ hriešnikov, Vrtra (démon) „spútava“ vody chaosu.
- Ambivalencia symboliky: Uzly a putá majú ambivalentnú povahu. Na jednej strane predstavujú negatívne sily - smrť (Jama, Nirrti), choroby, démonické osídla, „putá existencie“ a nevedomosti (Platónova jaskyňa). Na druhej strane môžu byť blahodarné – ochranné amulety, „nit života“ (spriadaná sudičkami), symbol kozmického poriadku (markasu v Mezopotámii), ktorý všetko spája.
- Univerzálnosť motívu: Eliade nachádza paralely v šamanizme (šaman chytá dušu do lasa), v pohrebných rituáloch (zväzovanie mŕtvoly, sieť na duše), v medicíne a mágii. Tento komplex odhaľuje, že ľudské postavenie je vnímané ako stav bytia „spútaný“ – či už ilúziou, časom, smrťou alebo božskou mocou - a duchovný cieľ (spása, osvietenie) je vnímaný ako „rozviazanie“ alebo „oslobodenie“.
Kapitola IV: Poznámky o symbolike mušlí
Eliade sa venuje zdanlivo partikulárnemu, no mimoriadne bohatému symbolu - mušli a perle.
- Prepojenie s kozmickými silami: Mušle sú úzko späté s vodou - vodstvom (zdrojom "virtuálneho", teda všetkého, čo sa ešte len môže stať, všetkých možných foriem života predtým, než dostanú tvar) a Mesiacom (symbol rytmu, zrodu, smrti a znovuzrodenia). Ich tvar pripomína ženský pohlavný orgán (vulvu), čo z nich robí symbol plodnosti, zrodenia a sexuality.
- Funkcie v rituáloch: Vďaka tejto symbolike sa mušle a perly používajú pri svadbách (ako darček na podporu plodnosti), pri pôrode (na jeho uľahčenie), v medicíne (proti chorobám), ako amulety a talizmany a napokon aj v pohrebných rituáloch. Vkladanie mušlí a perál do hrobov (v Číne, Amerike, Európe) malo zaistiť zosnulému nové zrodenie, vzkriesenie, návrat do života, keďže mušle boli „embryom“ života.
- Perla ako duchovný symbol: Perla, ako produkt mušle, nadobúda ešte vyššiu hodnotu. Stáva sa symbolom absolútnej reality, skrytého pokladu, duše a Spasiteľa. Eliade sleduje jej cestu od archaického symbolu plodnosti cez medicínu až po gnostické a kresťanské texty, kde predstavuje Krista, nepoškvrnené počatie, či ľudskú dušu oslobodenú z temnôt sveta (napr. v Skutkoch Tomášových).
Kapitola V: Symboly a história
V záverečnej kapitole Eliade syntetizuje svoje úvahy a aplikuje ich na vzťah medzi univerzálnou symbolikou a partikulárnym historickým náboženstvom, akým je kresťanstvo.
- Príklad krstu: Kresťanský krst dokonale ilustruje univerzálnu akvatickú (vodnú) symboliku (smrť starého človeka a znovuzrodenie nového, potopa ako očista), no zároveň je hlboko zakorenený v konkrétnej biblickej histórii (Kristov krst v Jordáne, obraz potopy a Noeho). História (biblická udalosť) sa stáva teofaniou - zjavením Boha.
- Inovácia kresťanstva: Podľa Eliadeho spočíva originalita kresťanstva v tom, že „historickú udalosť“ premenilo na najvyššiu hierofániu. Kristova existencia je historicky podmienená, no zároveň je totálnym zjavením Boha. Tým kresťanstvo „spasilo“ históriu - dalo jej hodnotu a zmysel, no zároveň ju transcendovalo (druhý Kristov príchod históriu ukončí).
- Kultúra a dialóg: Symboly sú to, čo umožňuje komunikáciu medzi rôznymi kultúrami a historickými epochami. Zatiaľ čo formálne a štýlové aspekty kultúry sú partikulárne (napr. grécka Venuša), obraz ženy, ktorý socha vyvoláva, je univerzálny. Pochopenie symbolov je preto nevyhnutné pre zmysluplný dialóg medzi Západom a neeurópskymi kultúrami.
Súvislosti s pojmom „predmet sily“ (psychologický a šamanský pohľad)
Hoci Eliade explicitne nepoužíva termín „predmet sily“ ako ustálený koncept, celá jeho kniha je v podstate analýzou toho, ako sa „sila“ (posvätné, mana, posvätná moc) koncentruje a prenáša prostredníctvom symbolov a predmetov. Z pohľadu psychológie a šamanizmu môžeme vyvodiť tieto kľúčové súvislosti:
A. Psychologický pohľad (najmä v zmysle C. G. Junga):
2. Predmet sily ako prostriedok koncentrácie a premostenia: Eliade opisuje mandalu ako nástroj na „sústredenie“ a „obranu proti rozptýleniu“. Z psychologického hľadiska predmet sily funguje ako kotva pre pozornosť, umožňuje človeku odpútať sa od chaotických obsahov vedomia (Eliadovho „profánneho času“) a nadviazať kontakt s hlbšími, usporiadanejšími vrstvami psyché. Je to most medzi vedomým ja a nevedomím, medzi osobným a kolektívnym.
3. Terapeutická funkcia: Eliade síce kritizuje freudovskú redukciu sexuality, no uznáva liečebný potenciál symbolov. Uvádza, že „nevedomie je poetickejšie a mytickejšie“ ako vedomý život a že príšery v snoch môžu pomôcť človeku k oslobodeniu a zasväteniu. Predmet sily v psychoterapeutickom kontexte (napr. v jungiánskej práci so snami alebo aktívnou imagináciou) môže slúžiť ako katalyzátor na konfrontáciu s týmito vnútornými silami a ich integráciu.
4. Predmet sily a „túžba po strede“: Celá prvá kapitola o symbolike Stredu je z psychologického hľadiska mapovaním ľudskej túžby po psychickom centre, po bode integrity a zmyslu. Dosiahnuť „Stred sveta“ v rituáli je vonkajšou projekciou vnútornej túžby nájsť svoj vlastný psychický stred, bod rovnováhy medzi protikladmi (vedomie/nevedomie, dobro/zlo, mužské/ženské). Predmet sily (napr. obetný kôl, kríž, šamanský strom) je hmotným ukazovateľom tohto vnútorného cieľa.
B. Šamanský pohľad:
Eliade je autorom monumentálneho diela Šamanizmus a archaické techniky extázy a v Obrazoch a symboloch naň prirodzene nadväzuje. Šamanský pohľad na predmet sily je praktický, dynamický a priamo spojený s extatickou cestou.
1. Predmet sily ako „technická pomôcka“ pre extázu: Šaman nepoužíva predmety sily na meditáciu v tichu, ale ako nástroje na dosiahnutie zmeneného stavu vedomia a na cestovanie medzi svetmi.
- Bubon: Eliade zdôrazňuje, že šamanský bubon je vyrobený z dreva Kozmického stromu (stredu sveta). Už samotný fakt, že šaman na bubon udiera, ho magicky prenáša k tomuto stromu. Zvuk bubna nie je len rytmus, je to „kôň“, na ktorom šaman letí do iných svetov, je to otváranie brány do stredu. Bubon je teda primárnym predmetom sily, ktorý umožňuje prielom úrovní.
- Kostým a iné predmety: Šamanov odev zdobený perím, kosťami, kovovými predmetmi nie je len ozdoba. Každá súčasť je zdrojom sily, predstavuje pomocných duchov, zvieracích predkov alebo kozmické symboly. Je to akoby prenosný „stred sveta“, ktorý si šaman oblieka.
- Šaman používa lano alebo laso na chytanie časti duše chorého, ktorú uniesli démoni. Je to akt „spútania“ v pozitívnom zmysle - záchrana života.
- Naopak, šaman musí bojovať s putami smrti, ktoré spútavajú dušu zosnulého, a tieto putá „rozväzovať“ alebo „presekávať“, aby duša mohla ísť ďalej. Toto je priamy odraz Eliadovej analýzy ambivalencie uzlov.
4. Predmet sily a cesta do Stredu: Šamanov strom (bubon), po ktorom lezie, je jeho osobnou osou sveta. Jeho nanebovstúpenie alebo zostup do podsvetia sú možné len preto, že sa rituálne nachádza v „Strede“. Každý šamanský rituál je aktualizáciou Stredu a predmety sily (bubon, maska, kameň) sú hmatateľnými zárukami, že sa toto centrum podarilo vytvoriť. Bez nich by bol Stred nedosiahnuteľný.
Záver: Význam diela
Obrazy a symboly nie je len zbierkou historicko-náboženských faktov. Je to hlboká a inšpiratívna úvaha o povahe ľudského ducha. Eliade presvedčivo ukazuje, že:
- Človek nie je len produktom svojej historickej situácie, ale predovšetkým bytosťou, ktorá túži po transcendencii a hľadá zmysel prostredníctvom symbolov.
- Symboly nie sú mŕtve relikty minulosti, ale živé štruktúry, ktoré naďalej formujú naše sny, túžby, umenie a chápanie sveta, často bez toho, aby sme si to uvedomovali.
- Pochopenie symboliky je kľúčom k autentickému dialógu medzi kultúrami a môže prispieť k hlbšiemu sebapoznaniu moderného človeka, ktorý trpí „sterilitou imaginácie“.
V kontexte „predmetov sily“ nám Eliade poskytuje neoceniteľný kľúč na pochopenie, prečo majú určité veci (amulety, rituálne nástroje, umelecké diela) takú hlbokú moc nad človekom. Nie je to len viera v ich magické vlastnosti v primitívnom zmysle, ale ich schopnosť aktivovať archetypálne vrstvy psyché a prepájať človeka s kozmickými a duchovnými dimenziami existencie, ktoré presahujú jeho každodennú, ohraničenú skúsenosť.
Predmet sily je v tomto zmysle hmatateľným symbolom Stredu, mostom medzi profánnym a posvätným, medzi časom a večnosťou.