Moderná medicína dokáže zázraky. Vie vymeniť kĺb, rozbiť kameň v obličke, potlačiť zápal aj zabiť baktérie. Napriek tomu existuje veľká skupina ľudí, ktorých trápenie sa do klasických medicínskych tabuliek nezmestí. Bolesti, únava, tráviace ťažkosti, búšenie srdca či kožné problémy - a pritom „všetky výsledky sú v norme“. Práve tu vstupuje do hry psychosomatika a zistenia, ktoré uvádza Radkin Honzák.
Psychosomatický prístup nehovorí, že si chorobu „vymýšľame“. Tvrdí niečo iné a oveľa zaujímavejšie: ľudské telo, psychika a sociálne prostredie tvoria jeden prepojený systém. Keď sa niečo dlhodobo deje v jednom, zákonite sa to prejaví v tých ostatných .
Čo je psychosomatika (a čo nie je)
Základný princíp je jednoduchý: Biologické, psychické a sociálne procesy sa navzájom ovplyvňujú - neustále a obojsmerne. Nie je to otázka viery, ale systémového myslenia, ktoré sa dnes používa v biológii, neurovedách aj ekológii.
Telo ako ekosystém, nie ako stroj
Tieto systémy reagujú nielen na lieky a patogény, ale aj na stres, vzťahy, strach, neistotu či dlhodobé emočné napätie .
Ešte donedávna sa ľudské telo chápalo ako mechanizmus zložený z orgánov. Dnes vieme, že je to skôr ekosystém, v ktorom zohrávajú kľúčovú úlohu napríklad:
- črevný mikrobiom,
- enterický nervový systém (tzv. „druhý mozog“)
- neuro-endokrinné a imunitné regulačné okruhy
Emócie: nie slabosť, ale biologický riadiaci systém
Keď však emócie nemajú priestor na spracovanie, keď ich potláčame alebo dlhodobo ignorujeme, telo si nájde iný spôsob vyjadrenia - symptóm .
Psychosomatika vychádza z poznania, že emócie sú primárne telesné procesy. Sú to neurochemické a nervové deje, ktoré vznikli evolučne na zabezpečenie prežitia.
- Strach pripravuje telo na útek
- Hnev mobilizuje energiu
- Smútok spomaľuje a umožňuje spracovanie straty
Prečo „normálne“ neznamená zdravé
To, čo je „normálne“ v jednej rodine, kultúre či vzťahu, môže byť pre iného človeka zdrojom chronického stresu. A práve dlhodobý stres je jedným z hlavných spúšťačov psychosomatických ťažkostí .
Jedným z kľúčových problémov je pojem „normálne“. V medicíne sa tento pojem opiera o štatistiku. V živote však platí iné pravidlo: Norma neznamená správnosť - iba častosť výskytu.
Funkčné poruchy: keď príčina nie je „viditeľná“
Veľká časť psychosomatických pacientov trpí tzv. funkčnými poruchami – teda stavmi, pri ktorých:
- neexistuje jasný organický nález
- symptómy sú reálne a obmedzujúce
- klasická liečba má len obmedzený účinok
Typické príklady:
- syndróm dráždivého čreva
- chronická bolesť
- psychogénny kašeľ,
- niektoré kožné a kardiologické ťažkosti.
Liečba ako práca s informáciou
Z psychosomatického pohľadu nie je liečba len podanie lieku. Je to dodanie informácie, ktorá má viesť systém späť k rovnováhe. Táto informácia môže mať rôzne formy:
- biologickú (lieky, zákroky),
- psychologickú (slovo, pochopenie, vzťah),
- sociálnu (podpora, zmena prostredia),
- spirituálnu (zmysel, nádej, hodnoty).
Terapeutický vzťah ako liečivý faktor
Výskumy potvrdzujú, že kvalitný terapeutický vzťah:
- zvyšuje hladinu oxytocínu
- znižuje stresovú reakciu
- podporuje emočnú reguláciu
- umožňuje tzv. korektívnu skúsenosť
Inými slovami: byť videný, prijatý a pochopený má liečivý účinok samo o sebe .
Psychosomatika nás nevracia do minulosti, ale posúva medicínu dopredu. Pripomína, že človek nie je len súčet orgánov, ale živý príbeh v tele.
A pochopiť ho, znamená dať liečbe nový rozmer - ľudskejší, hlbší a často aj účinnejší.