Čo presne vedci skúmali
Výskumná vzorka:
136 dospelých (18–50 rokov)
- 84 užívateľov psychodelík
- 52 kontrolných osôb bez skúsenosti s psychodelikami
- psychiatrické vyšetrenie
- inteligenčné testy
- rozsiahlu batériu neuropsychologických testov (pozornosť, pamäť, exekutívne funkcie, mentálna flexibilita)
Vedci navyše použili párové porovnávanie (matched-pair analysis) a dávkovo-odpovednú analýzu, aby minimalizovali skreslenie výsledkov.
Hlavný verdikt: žiadne poškodenie kognície
Najdôležitejší záver znie prekvapivo jasne: Sporadické užívanie psychodelík nebolo spojené so žiadnym zhoršením kognitívnych funkcií.
Užívatelia a neužívatelia dosahovali porovnateľné výsledky v oblastiach ako:
- pamäť
- pozornosť
- rýchlosť spracovania informácií
- priestorové schopnosti
- všeobecná inteligencia
Doterajšie výskumy prinášali protichodné výsledky. Staršie štúdie zo 60. a 70. rokov varovali pred poškodením kognitívnych funkcií, no trpeli metodickými nedostatkami
Kde sa objavil rozdiel: mentálna pružnosť
Jedna oblasť však predsa len vyčnievala - kognitívna flexibilita
Užívatelia psychodelík dosahovali lepšie výsledky v teste Wisconsin Card Sorting Test (WCST), ktorý meria schopnosť:
- meniť stratégiu myslenia
- učiť sa z chýb
- nepripútavať sa k nefunkčným riešeniam
Konkrétne mali:
- menej tzv. perseveratívnych chýb (zaseknutie sa na zlom vzorci)
- lepšie pochopenie pravidiel úlohy
- lepší „learning-to-learn“ efekt
A čo je dôležité: Čím viac skúseností s psychodelikami (v rámci nízkeho až stredného rozsahu), tým lepšia bola táto flexibilita.
Čo to znamená v praxi
Kognitívna flexibilita je schopnosť:
- pozerať sa na veci z nového uhla
- opustiť rigidné myslenie
- adaptovať sa na zmenu
Práve jej zníženie sa objavuje pri:
- depresii
- obsesívno-kompulzívnej poruche
- závislostiach
- chronickom strese
Z tohto pohľadu výsledky nepriamo podporujú terapeutický potenciál psychodelík, ktorý dnes vidíme aj v klinických štúdiách.
Ako by to mohlo fungovať v mozgu
Autori vysvetľujú nálezy cez modernú neurovedu:
- Psychodeliká aktivujú 5-HT2A serotonínové receptory
- Zvyšujú neuroplasticitu (vrátane BDNF)
- Podporujú tvorbu nových synaptických spojení
- Dočasne „uvoľňujú“ rigidné mozgové siete
Laicky povedané: Mozog sa na chvíľu stáva menej zafixovaným a otvorenejším zmene. To však platí obojsmerne - bez vhodného kontextu môže zvýšená plasticita viesť aj k maladaptívnym vzorcom.
Dôležité obmedzenia štúdie
Autori sú féroví a upozorňujú na limity:
- štúdia je prierezová (nepreukazuje príčinnosť)
- ide o sebahodnotené údaje
- vzorka bola prevažne mladá, vzdelaná, mestská
- nešlo o kontrolované dávky ani čistotu látok
Preto výsledky neznamenajú odporúčanie na užívanie, ale skôr realistický opis rizík a prínosov. Hoci to môže niekomu znieť optimisticky, vedci tlmia nadšenie niekoľkými dôležitými faktami. Ide o prierezovú analýzu, čo znamená, že štúdia ukazuje koreláciu, nie nevyhnutne príčinnú súvislosť
Záver: menej strachu, viac presnosti
Táto štúdia ukazuje, že:
- občasné užívanie klasických psychodelík nepoškodzuje mozog
- môže byť spojené s vyššou mentálnou pružnosťou
- účinok je jemný, nie dramatický
- kontext a osobná zrelosť sú kľúčové
Pre vedu je to ďalší krok k odmytologizovaniu psychodelík - ani démon, ani zázrak. Skôr nástroj, ktorý zosilňuje to, čo už v človeku je.
Použité vedecké zdroje (výber)
Carhart-Harris & Friston, 2019 – REBUS model mozgu
Doss et al., 2021 – psilocybín a kognitívna flexibilita pri depresii
Ly et al., 2018 – psychodeliká a neuroplasticita
Bouso et al., 2012, 2015 – dlhodobí rituálni užívatelia ayahuasky