← Späť na články

Do hĺbky

Psychodeliká a náš mozog

Čo hovorí veda o vplyve psychodelík na myslenie. Prehľad štúdie z roku 2025.

Poškodzujú psychodeliká mozog, alebo mu naopak prospievajú? Štúdia publikovaná v roku 2025 (Reiche a kol.) priniesla k tejto otázke triezve dáta. Nasledujúci text zhŕňa jej hlavné zistenia.

Čo presne vedci skúmali

Autori sa zamerali na sporadických užívateľov klasických psychodelík — teda ľudí, ktorí mali počas života nízku až strednú skúsenosť s látkami ako LSD alebo psilocybín, bez rituálneho či terapeutického rámca.

Výskumná vzorka: 136 dospelých (18 – 50 rokov), z toho 84 užívateľov psychodelík a 52 kontrolných osôb bez skúsenosti s nimi.

Účastníci absolvovali psychiatrické vyšetrenie, inteligenčné testy a rozsiahlu batériu neuropsychologických testov (pozornosť, pamäť, exekutívne funkcie, mentálna flexibilita). Vedci navyše použili párové porovnávanie (matched-pair analysis) a dávkovo-odpovednú analýzu, aby minimalizovali skreslenie výsledkov.

Hlavný verdikt: žiadne poškodenie kognície

Najdôležitejší záver znie prekvapivo jasne: sporadické užívanie psychodelík nebolo spojené so žiadnym zhoršením kognitívnych funkcií. Užívatelia a neužívatelia dosahovali porovnateľné výsledky v oblastiach ako pamäť, pozornosť, rýchlosť spracovania informácií, priestorové schopnosti a všeobecná inteligencia.

Doterajšie výskumy pritom prinášali protichodné výsledky. Staršie štúdie zo 60. a 70. rokov varovali pred poškodením kognitívnych funkcií, no trpeli metodickými nedostatkami. Moderné výskumy u rituálnych užívateľov (napríklad pri obradoch s ayahuascou) naopak naznačovali určité kognitívne výhody.

Kde sa objavil rozdiel: mentálna pružnosť

Jedna oblasť však predsa len vyčnievala — kognitívna flexibilita. Užívatelia psychodelík dosahovali lepšie výsledky v teste Wisconsin Card Sorting Test (WCST), ktorý meria schopnosť meniť stratégiu myslenia, učiť sa z chýb a nepripútavať sa k nefunkčným riešeniam.

Konkrétne mali menej tzv. perseveratívnych chýb (zaseknutie sa na zlom vzorci), lepšie pochopenie pravidiel úlohy a lepší „learning-to-learn“ efekt. A čo je dôležité: čím viac skúseností s psychodelikami (v rámci nízkeho až stredného rozsahu), tým lepšia bola táto flexibilita.

Čo to znamená v praxi

Kognitívna flexibilita je schopnosť pozerať sa na veci z nového uhla, opustiť rigidné myslenie a adaptovať sa na zmenu. Práve jej zníženie sa objavuje pri depresii, obsedantno-kompulzívnej poruche, závislostiach a chronickom strese.

Z tohto pohľadu výsledky nepriamo podporujú terapeutický potenciál psychodelík, ktorý dnes vidíme aj v klinických štúdiách.

Ako by to mohlo fungovať v mozgu

Autori vysvetľujú nálezy cez modernú neurovedu:

Laicky povedané: mozog sa na chvíľu stáva menej zafixovaným a otvorenejším zmene. To však platí obojsmerne — bez vhodného kontextu môže zvýšená plasticita viesť aj k maladaptívnym vzorcom.

Dôležité obmedzenia štúdie

Autori sú féroví a upozorňujú na limity:

Preto výsledky neznamenajú odporúčanie na užívanie, ale skôr realistický opis rizík a prínosov. Ide o prierezovú analýzu, čo znamená, že štúdia ukazuje koreláciu, nie nevyhnutne príčinnú súvislosť. Je možné, že ľudia, ktorí sú prirodzene kognitívne flexibilnejší, majú jednoducho väčší sklon k experimentovaniu s týmito látkami.

Záver: menej strachu, viac presnosti

Táto štúdia ukazuje, že občasné užívanie klasických psychodelík nepoškodzuje mozog, môže byť spojené s vyššou mentálnou pružnosťou, pričom účinok je jemný, nie dramatický — a kontext a osobná zrelosť sú kľúčové.

Pre vedu je to ďalší krok k odmytologizovaniu psychodelík — ani démon, ani zázrak.

Skôr nástroj, ktorý zosilňuje to, čo už v človeku je.

Použité vedecké zdroje (výber): Reiche a kol. (2025), Progress in Neuro-Psychopharmacology & Biological Psychiatry · Carhart-Harris & Friston (2019), REBUS model · Doss a kol. (2021), psilocybín a kognitívna flexibilita pri depresii · Ly a kol. (2018), psychodeliká a neuroplasticita · Bouso a kol. (2012, 2015), dlhodobí rituálni užívatelia ayahuasky. Text má informačný charakter — nie je odporúčaním na užívanie akýchkoľvek látok.

Veda o psychodelikách dozrieva — a s ňou aj rozhovor o vedomí.

Ak ťa téma zaujíma hlbšie, napíš mi. A ak hľadáš zrozumiteľnejší vstup do týchto tém, začni v sekcii Pre teba.

Napíš mi